Novinárke Zuzane Petkovej z Hospodárskych novín hrozia dva roky väzenia, Tomovi Nicholsonovi, ktorý otvorene hovoril o korupcii spojenej s kauzou Gorila, dokonca až osem, redaktorke Júlii Mikolášikovej päť.
Nový čas v pondelok priniesol informáciu, že traja policajní funkcionári požadujú od médií spolu 360 tisíc eur, pretože sa im nepáči, aké články a reportáže o nich robia novinári. „Požadované nemajetkové ujmy dokonca prevyšujú sumy, ktoré súdy priznajú ako odškodné pre obete trestných činov," píše Nový čas. To je len prípad policajných funkcionárov. Otvorených súdnych sporov o státisícové sumy má nejedno vydavateľstvo. Napríklad SME má viac ako 20 súdnych sporov za vyše pol milióna eur.
Aj keď má každý občan, vrátane vysokých štátnych funkcionárov, právo na reakciu, aj ochranu svojho mena pred súdom, súčasný stav nie je v poriadku, pretože viaceré spory sú absurdné, na čo upozornil v najnovšom vydaní .týždeň.
Časopis priniesol príbehy novinárov, ktorým hrozí väzenie za investigatívne články. Zuzane Petkovej hrozí väzenie dva roky za to, že zverejnila plat Gabriely Harabinovej - manželky niekdajšieho ministra spravodlivosti. Pritom informácie jej poskytlo priamo ministerstvo na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kauza sa vlečie už roky. Výsledok je, že novinárka a jej rodina musia žiť v strese a aj iní novinári sú pri písaní o Harabinovi zrejme opatrnejší. „Podvedome sa akoby vyhýbam písaniu o Harabinovi. Od momentu, keď ma obvinili, som o ňom napísala možno jeden článok. ... Áno, je za tým istá obava, ako aj to, že nechcem, aby to vyzeralo, že som neobjektívna - to znamená, že ho kritizujem, pretože som stíhaná," povedala novinárka pre .týždeň.
Polícia začala trestné stíhanie aj pre jej článok v HN, kde napísala, že Marián Kočner si poslal zo svojho účtu na Malte na účet v slovenskej Privatbanke tri milióny eur. Vyšetrovateľ teraz preveruje, či neprišlo zverejnením tejto informácie k zločinu poškodzovania cudzej veci a prezradeniu bankového tajomstva. „Je zvláštne, že polícia sa snaží zistiť zdroj informácií namiesto toho, aby sa zaoberala tým, že tam prišlo k nejakým čudným prevodom," uvažuje Petková.
Redaktorka Nového času Júlia Mikolášiková za články o večierku sudcov v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach môže byť trestne stíhaná a v prípade obvinenia a dokázania viny na súde jej hrozí až päť rokov väzenia. „Ľudia, ktorí teraz žalujú médiá, vidia, že podobne ako Robert Fico alebo Štefan Harabin môžu byť na súdoch úspešní. Z ich strany to považujem za snahu, ako nás eliminovať, aby sme si ich prestali všímať a upozorňovať na ich prešľapy, neetické či protiprávne konanie," povedala novinárka pre .týždeň. Súčasne tým chcú podľa nej dosiahnuť, aby šéfredaktori a majitelia médií vnímali investigatívnych novinárov ako ľudí, s ktorými sú len problémy. „Jednoducho chcú docieliť, aby sme písali len nekonfliktné články a dali im pokoj. Často sú tu aj pokusy o osobné zastrašovanie, čo sa však ťažko preukazuje."
S hrozbou väzenia musí žiť aj na Slovensku najznámejší investigatívny novinár Tom Nicholson (foto Boris Németh, .týždeň), ktorému hrozí päť komplikovaných súdnych sporov. „Predpokladám, že budem čeliť minimálne dvom civilným žalobám na ochranu osobnosti od Zoltána Vargu a Jaroslava Haščáka, ktorí chceli zastaviť vydanie knihy Gorila, čo sa im však nepodarilo," povedal Nicholson pre .týždeň.
Podľa neho sú ľudia, ktorí teraz žalujú novinárov, po Ficovom víťazstve vo voľbách na koni. „Cítia sa absolútne neohrození, pričom je úplne absurdné, že do basy môžem ísť ja, a nie aktéri Gorily. Čo si to vôbec dovoľujú? Najskôr ukradnú miliardy a potom žalujú novinárov, ktorí to napísali?" hnevá sa Nicholson. Podľa neho trestné oznámenia podávajú s vedomím, že môžu byť úspešní - majú totiž kontakty na polícii, prokuratúre aj súdoch. „Chcú, aby sme dostali poriadne po papuli."
Podľa šéfredaktora SME Matúša Kostolného zlom nastal v roku 2006, keď sa stal Robert Fico prvýkrát premiérom a začal tvrdo útočiť na médiá. Do toho prišli veľké miliónové žaloby od Harabina, ďalších sudcov a politikov. „Je za tým jednoznačne snaha zastrašovať novinárov - ak by totiž niekomu išlo o ochranu dobrého mena, alebo chcel zarobiť peniaze, tak to urobí inak. Oni však idú po konkrétnych ľuďoch, čo je nebezpečné," povedal Kostolný.
Je pravdou, že tak ako politici aj médiá robia chyby. Podľa európskej judikatúry, ak konajú novinári vo verejnom záujme, nemali by byť za to postihovaní. Médiá majú právo a aj povinnosť informovať o verejných činiteľoch, ktorí musia z titulu svojej funkcie zniesť zvýšený záujem médií o ich osobu.
Považujem za problém slovenskej justície, že prisudzuje verejným činiteľom neprimerane vysoké odškodnenia, ktoré môžu byť pre mnohé médiá až likvidačné. Pre porovnanie v Čechách sú odškodnenia výrazne nižšie. Väčšinou ide o sumy v prepočte na našu menu v tisíckach eur.
Naviac, tento systém prispieva k autocenzúre novinárov a médiá sa aj z dôvodu týchto hrozieb vyhýbajú investigatíve. A to na škodu celej krajiny.