Prečo spolok samotárov?
Spisovateľ je celkom nepochybne samotársky tvor s malým zmyslom pre združovanie a spolčovanie. Už teda zo samotnej spisovateľskej podstaty sú združenia spisovateľov paradoxnými spoločenstvami. Spoločenstvo samotárov – akokoľvek odhodlané k činu – bude sa len ťažko nabíjať zmysluplnou energiou zo samoty každého jej člena. Takému združeniu sa ťažko vystupuje z kolektívnej opustenosti, aby vzápätí významne pohlo okolitým svetom.
Aký je teda zmysel samotárskeho združovania? Otázka mala v minulom režime jednoznačnú odpoveď. Členstvo vo zväze spisovateľov otváralo autorovi brány do vydavateľstiev a médií, do štátnych aj politických funkcií...
Niečo sa za roky zmenilo. Spisovateľská organizácia (nie však každá) sa z polohy spolutvorcu jednotnej politickej línie dostala do polohy skôr kritika štátnej aj inej moci. Nie všetci spisovatelia tento posun zaregistrovali. Preto medzi spisovateľmi sem tam vzniknú petície na záchranu niekdajších vymožeností. Mladší autori pochopili povahu nového postavenia spisovateľa lepšie. Vedia, že štátna moc má slúžiť občanovi, teda aj spisovateľovi, nie naopak.
Každá moc má tendenciu posilňovať samu seba, kým nenarazí na stanovené mantinely. A pretože slovenské mantinely sú od seba príliš vzdialené, aj moc sa v kultúre a v prístupe k jej tvorcom správa adekvátne vzdialenosti týchto mantinelov – teda bezohľadne.
Takto nám vytvorila dôvody, aby spisovateľská organizácia tlmočila hlas svojich členov na miestach, kde sa rozhoduje o kultúre a o všetkom, čo s ňou súvisí. Tém je veľa. Nezáujem škôl o moderné vyučovanie literatúry, ignorovanie literárnych časopisov školskými ústavmi, nezáujem verejnoprávnej RTVS o literatúru, literárnu tvorbu, autorov, ďalej – ministerské granty a ich odpudivá byrokracia, chýbajúci zákon o knihe, bizarné dvojité zdaňovanie autorov, úpadok čitateľskej gramotnosti, a takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Všade je potrebná analýza a potom partnerský krok smerom k orgánom zodpovedným za riadenie vecí verejných. Nie v úlohe prosebníka, ale partnera, ktorý pre spoločnosť prináša hodnoty. Ktorý neprišiel pýtať odmenu za svoje služby moci, ale zápasí za vlastné dôstojné postavenie a postavenie literatúry v spoločnosti a podieľa sa na kultivovaní života. Taktiež za postavenie tvorcov, vydavateľov, knihovníkov, kultúrnych a literárnych manažérov.
Na to je potrebná práve oná organizácia samotárov, aby dokázala zjednotiť hlas svojich členov a vyslať ho v pravý čas na pravé miesto. Spoločný hlas bude takto obohatený o pridanú hodnotu každého zúčastneného autora. Takýto spoločný hlas môže mať oveľa väčšiu váhu ako hlas jednotlivca. Na prospech všetkých.
Obec spisovateľov Slovenska je otvorená všetkým spisovateľom, ktorí postavenie spisovateľa a jeho spoločenské poslanie vnímajú ako pridanú hodnotu k samotnej literárnej tvorbe.
Peter Juščák
Predseda Obce spisovateľov Slovenska